Melanie Limier

• JMÉNO A PŘÍJMENÍ

Melanie Limier

• POHLAVÍ

Žena

• VĚK

22

• KMEN

Kallis

• POVOLÁNÍ

Otrokyňa/slúžka

• RODINA

Matka: Ophelia Limier (mrtva)

Otec: Thermund Orien (mrtvy)

• POVAHA

Melanie mala vždy viac smoly ako šťastia. 

Jej matka bola milosrdná a na to že bola Kallisanka i vysoko postavená žena. Bola zdravotnou sestrou. Raz šla s armádou k hraniciam na front keď cestou stretla zraneného muža, nepatril do Kallisu a tak ho chceli zabiť. No jej matka sa zaručila že ho ošetrí a nechá ísť a ak ho zabijú sama sa podreže. Potrebovali zdravotníčku a  tak jej vyhoveli. Bol to elitný vojak z kmeňa Allanthen patril medzi vysokopostavených mužov. Bol k nej galantný a neskôr v sebe našli ako on tak jej matka zaľúbenie. Stretávali sa tajne. No keď otehotnela chcela utiecť. Jej plán nevišiel. Keď sa mali stretnúť zabili jej muža a otca Melanie od toho okamihu sa správanie k jej matke zmenilo. Nechali ju vynosiť dieťa. Ako i vychovať. Neraz jej matku pred jej zrakmi znásilnili bili a kopali do nej ako do handra. Ktorým pre nich aj bola. Keď Melanie mala 14 vracala sa domov z kasárni kde už pomáhala upratovať variť a dokonca i obsluhovala. Našla matku plačúcu v kúte zbitú a krvácajúcu. S dýkou v ruke a prosbou na Melanie nech ju zabije.

 Melanie mala slzy v očiach a pristúpila k svojej matke so slzami v očiach. Vtisla jej dýku do rúk s tým že ak to neurobí za chvíľku sa jeden z vojakov k nej vráti. Položila svoje ruky okolo jej rúk na rukovedy dýky a pritlačila na svoju hruď. Melanie nechcela zabiť svoju matku no keď jej tisla ruky nemohla sa ubrániť. Nemohla  vzdorovať jej sile nakoľko jej sila sa vytrácala so slzami v jej očiach. No nakoniec zdvihla zrak k očiam svojej matky ktorá na ňu len pozrela že všetko bude dobré. Zatlačila a prebodla jej srdce. Matkino telo na ňu padlo a plakala celá od krvi svojej matky. V tom sa vrátil vojak a spolu s ním i jeho známi. Odtrhli ju od matkinho tela a znásilnili i ju nad jej telom. 

Jej matku jej nakoniec pomohli pochovať starší vojaci ktorým ešte ako zdravotná sestra neraz pomohla. A Melanie rástla. Slúžiac a pomáhajúc za jedlo a strechu nad hlavou a hlavne svoj život. Nedokáže bojovať. So svojím osudom sa zmierila. Napriek jej očiam ktoré neraz pôsobia ako studne smútku snaží sa usmievať.  Rada si spieva, maľuje alebo len tak sa túla keď má štipku času. Neodvráva a mlčí keď je niekto naokolo. Na bolesť je zvyknutá veľmi dobre. Je jej jedno ak ju chcete zabiť či len mlátiť. Nebude odvrávať.

Vojaci, velitelia, generáli. Nech s ňou trávil čas ktokoľvek alebo len nech kohokoľvek obsluhovala. Nikdy ju nemlátili do tváre. I keď ju bičovali. Jej tvár je čistá ako porcelán vymytá slzami jej minulosti.  Napriek tomu nikdy nikoho neobyvňuje. Snaží sa pomáhať rovnako ako jej matka pomáhala kedysi. Láskavo.